Keď prorok Eliáš videl ako sa ľud odvracia od Boha, modlil sa, aby bolo sucho. Keď pobil všetkých pohanských prorokov, modlil sa za dážď. Potom chodil vyzerať nad more. Na siedmy raz videl obláčik, čo bol znak toho, že sa Boh zľutoval. „Karmelitánska tradícia práve v tomto obláčiku , v tomto počiatku prameňa čistej vody vidí nebeskú matku Máriu,“ zdôrazňuje košický pomocný biskup Marek Forgáč. Ďalej poukázal na to, že aj keď more je plné vody, nedokáže uhasiť smäd. „Ale prichádza obláčik čistej vody, ako predobraz Márie, ktorá prináša Ježiša Krista-prameň čistej vody,“ dodal biskup počas homílie v Gaboltove. Otec biskup ďalej poukázal, že svet je dnes plný rôznych hodnôt, ktoré náš smäd neuhasia a preto prichádzame ku prameňu, ku Márii a Ježišovi. Podľa biskupa máme prosiť ako samaritánka o živú vodu. Svet je plný radosti, ktorá odchádza. Preto prichádzame k Matke, aby sme mali úplnú radosť. Biskup Marek Forgáč poukázal aj na dve typy radosti. V prvom prípade je to študent, ktorý odíde z domu na internát. Tam si užíva všelijaké radosti a „slobodu“. Žije nočný život so všetkým čo k tomu patrí. „Na druhej strane si predstavme inú radosť, predstavme si mamičku, ktorá čaká dieťa. Lekár jej oznámi, že dieťa bude choré a odporučí jej, aby si ho nenechala. Ale ona sa pre neho rozhodne. Dieťa sa narodí a je hendikepované. Ale ona spolu s manželom ho s veľkou obetou vychováva. A potom po šiestich rokoch odvádza svoje dieťa za rúčku do školy. Prežíva radosť. To je radosť!,“ poukazuje košický biskup. Biskup poukázal na rozdiel medzi prvou a druhou radosťou. Jedna prichádza z vonka a je hlučná, druhá je zvnútra a je tichá. Jedna je krátkodobá, druhá dlhodobá.