Max Kašparů v tejto časti hovorí o tom, ako byť bláznom pre Krista. Ako je potrebné túto „chorobu“, šíriť do celého sveta. Na pochopenie uvádza príbeh o šašovi, ktorý utekal z cirkusu stojaceho na kopci volať ľudí na pomoc dolu do dediny, lebo cirkus horel a bolo potrebné túto dedinu zachrániť. Ľudia ho však nebrali vážne, lebo bol prestrojený za šaša a tak neverili jeho slovám, ale to považovali len za reklamu. Aj my ako kresťania môžeme niekedy pripadať tomuto svetu ako šašovia, keď hlásame Krista a potrebu ľudstvo zachrániť a spasiť skrze Neho. Max Kašparů nás vyzýva, aby sme sa nebáli byť takýmito „šašami“ pre Krista, veď tu ide o život a nielen o život teraz na Zemi, ale život večný. Máme povinnosť niesť pravdu Božieho syna, lebo ide o budúcnosť toho národa.