Počas sviatku Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je patrónka nášho národa sa na pútnickom mieste v Litmanovej konala svätá liturgia. Po nej sa veriacim prihovorila sýrska mystička Myrna Nazzour. Pred jej rozprávaním sa veriacim prihovoril prešovský arcibiskup vladyka Ján Babjak. Hovoril o bolestiach Márie a o jej utrpení spolu s Ježišom
“ Dejinné cesty slovenského národa majú veľa spoločného s krížovou cestou Matky Sedembolestnej, “ povedal v úvode prešovský arcibiskup. Podľa neho máme v Sedembolestnej vzor ako niesť kríže života. V Márii prechovával nádej celé stáročia aj náš národ, že sa jeho utrpenie skončí. Podľa Babjaka je cesta kríža cestou k víťazstvu a ku vzkrieseniu. Úcte k Sedembolestnej treba pripisovať aj to, že náš malý národ sa udržal pri živote aj napriek nepriazní čias. „Udržal si nie len reč a národnosť, ale v prevažnej miere ostal verný katolíckej cirkvi. Všetci nepriatelia cirkvi a všetci bludári pochopili, že mariánsky kult je silnou oporou Cirkvi. Preto sa snažili odstrániť tento mariánsky kult a neverci sa usilovali všemožne ho hatiť a vysmievať sa z neho. Ak si náš národ do budúcnosti uchová hlbokú mariánsku úctu, obstojí aj jeho katolicizmus a to vo všetkých ťažkých skúškach dnešného sekularizmu,“ zdôraznil Ján Babjak.
Ďalej prešovský vladyka pripomenul Máriin tichý život spojený s očakávaním dňa, keď Ježiš položí svoj život za ľud. „Keď súhlasila sa stať Ježišovou matkou, rovnako súhlasila aj s Ježišovou smrťou,“ zamýšľa sa ďalej gréckokatolícky arcibiskup. Podľa neho je zvláštne, že matka súhlasí so smrťou svojho syna. Ale Mária rozumela jeho smrti, preto súhlasila. Vedela, že je to vykúpenie a otvorenie cesty k záchrane všetkých ľudí. Už pri zvestovaní vedela čo ju čaká. Ján Babjak vyjadril presvedčenie, že Mária trpí so synom, a s ním chce robiť pokánie za hriechy sveta. Posmievači kričali: „Ak si Boží syn zostúp z kríža, aby sme ti uverili.“ Babjak citoval jedného autora, ktorý píše, že ak by Ježiš chcel zostúpiť z kríža, Mária by ho prvá prosila, aby tam ostal. Spolutrpela so synom a ukázala nám, ako máme spájať svoje bolesti a kríže s krížom a bolesťami Ježiša.
Babjak v závere pripomenul, že kresťan je človek, ktorému Boh zveril zodpovednosť za spásu vlastnej duše, ale aj za iné duše. „Môžeme mať stovky tisíc úloh v živote, ale úloha pracovať na záchrane a spáse svojej duše a duší druhých ľudí je prvoradá a najdôležitejšia.“ Ľudia myslia v živote na všetko, ale na svoju smrť chce myslieť málokto a pri tom to je najväčšou realitou. „Určite sa stane, určite zomrieme,“ povedal biskup a pripomenul, že k smrti sa denne blížime: „ale nebojme sa, keď veríme v Ježiša máme nádej, že budeme vzkriesení k večnému životu“. Na záver Ján Babjak pripomenul, že je dôležité , aby sme zo sveta odchádzali v milosti posväcujúcej, aby nikto z nás nezomrel v ťažkom hriechu a aby sme boli denne pripravení, aby sme neriskovali so spásou a nehovorili, že ešte sa mám čas obrátiť. Na záver vyzval veriacich, aby pravidelne pristupovali k Pánovmu stolu k Eucharistii a takto sa posilňovali.