Otec Jozef Haľko v tejto kázni rozoberá obraz Poslednej večere. Hlavne sa venuje symbolu v podobe prevrátenej solničky na tomto obraze, ľakťom jednoho z učeníkov Judáša, ktorý tou istou rukou drží aj mešec s peniazmi, za ktoré zradil svojho Pána. Prevrhnutie soli znamenalo v tej dobe nešťastie, soľ bola vzácna. Pán nám hovorí „buďte soľou zeme“ a v Biblii sa píše, že ak soľ stratí chuť tak ju vyhodia a ľudia pošliapu, je bezcenná. Mnohokrát žijeme našu identitu medzi tým čo bolo a čo bude, a zabúdame na to, čo je teraz. Ako môžeme byť soľou zeme? Soľ očisťuje, konzervuje a dodáva jedlu chuť. Keď sme dotkunutí Ježišovým Slovom, prinášame čistou v úmysloch a činoch, toto je láska. Druhou úlohou soli je konzervovať. Často počúvame, že sme konzervatívni, len by sme mali pochopiť to, že sme moderní práve preto, že sme konzervatívni. Uchovávame niečo, ako to bolo pôvodné, zachovávame tú základnú Božiu pravdu. Žijeme v dobe, kedy sa všetko mení, podľa chuti, ako sa niekomu chce, alebo nechce, preto je pre nás veľmi dôležitá živá komunácia s ním. Každého jedného z nás vníma. Ak prijímame Živého Krista, tak sme ako soľ, ktorá dodáva chuť. Malo by byť vidieť, že nám chutí žiť, prežívame vnútornú radosť. Napriek naším križom, ktoré nesieme. Takto prinášame druhým ľudom chuť do života, On prichádza Živý pod spôsobom chleba, aby nám povedal, „bezo mňa nemôžete žiť, bezo mňa nemôžete nič osoliť,“