Otec Peter Šimko na duchovnej obnove Smolenického dekanátu rozpráva vo svojej kázni o tom, ako sa denne stretávame s ľuďmi okolo seba, pozdravíme sa, prajeme si všetko dobré, veľa síl…Každý z nás, túžime po ocenení, keď niečo robíme, aby to bolo užitočné, aby sme to zvládli. Bez viery nemôžeme byť spasení, zároveň,viera bez skutkov je mŕtva. Aké skutky máme konať, aby sme ten život zvládli? Sú to skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Skutky majú byť životným programom kresťana. Vraj hrozí preludnenie planéty, cez médiá sa často šíri táto ideologická informácia. Tvrdia to hlavne ľudia, ktorí sú na tej špičke bohatstva. Ide len o to, že ak by bolo ľudí menej, dali by sa lepšie manipulovať. Prečo je na svete hlad? Lebo je tu hriech. Má vplyv aj na naše životy, na prírodu. Prečo si ľudia musia dať drogu, striedať partnerov, prečo pijú alkohol? Ich duša je nespokojná, hladná. Človeku stále niečo chýba. Nespokojné je naše srdce kým nespočinie v Pánovi. Až vtedy človek nájde zmierenie a pokoj. Žiaden z nás nemá právo súdiť, čo ten druhý robí a čo si myslí, to vidí, len Boh. Nemôžeme súdiť jeho svedomie. Ak robí zlý skutok, tak ho máme povinnosť napomenúť medzi štyrmi očami. lebo ak nenapomenieme, stávame sa spolupáchateľmi. Otec Šimko rozpráva tiež o tom, aké je to ťažké, sme ľudia a dávame do toho svoje emócie, hnev. Ježiš ale tiež napomínal. Božie plány sú vždy lepšie, než naše. Je potrebné to vložiť do Božích rúk. Boh to zoberie do svojho plánu spásy.