Otec Mikuláš Tressa v tejto prednáške hovorí o milosrdenstve Božom. Je potrebné byť vnímavý na Ducha svätého, ktorý má tú moc, že cez slová sa transformuje a prihovára sa každému z nás, aby počul to, čo má práve počuť. Často však „škatuľkujeme“ Ducha svätého aj nášho Boha. Takto môžeme zlým chápaním odpadnúť od živého Boha. Hráme sa na spravodlivých sudcov. Všetci sme prešli bránou milosrdenstva, máme sa prijať takí akí sme, máme poznať pravdu o nás. že sme hriešni. Milosrdenstvo Božie je pre chorých, pre hriešnikov, hovorí otec Tressa, každý z nás zápasí s hriechom. Otec Tressa rozpráva aj o svojej skúsenosti, ktorú zažil na svojich štúdiách, kedy zápasil s hriechom, ako kvôli tomu rozmýšľal odísť zo seminára. Ako mu v jeho ponímaní tento hriech „bral svätosť a dokonalosť“. Táto dokonalosť nie je to, že nemáme hriech, ale v milosrdenstve. Vedieť si odpustiť. Otec Tressa zažil v tomto svojom zápase, ako Ježiš zišiel z kríža dole a povedal:“ dieťa moje, ja som zomrel za každý Tvoj hriech, odovzdaj mi svoj problém!“. Boh schádza ku každému z nás, aby zobral naše problémy, naše hriechy, Je potrebné, aby sme zažili Jeho milosrdenstvo, schádza k nám, objíma nás, Boh nás miluje takých akí sme, nesúdi nás. To iní nás súdia. Tí ktorí veľa milujú, mnoho sa im odpúšťa! Milosrdenstvo je ako slnko, svieti na zlých aj dobrých. On stále čaká na nespravodlivých, vychádza, objíma a bozkáva. Bozk je prejavom neskutočnej lásky. Je potrebné sa modliť za kňazov, aby v nich bola milosrdná láska, aby ju rozdávali, aby odpúšťali. Každý jeden z nás je milovaný milosrdným Otcom.