V katechéze o Jozef Marhefka, kaplan v Starej Ľubovni, začína svoje rozprávanie o tom, ako pri jednej svojej kázni hovoril o ohováraní., ako jedným jazykom chválime Boha a tými istými ústami vieme behom krátkej chvíle ohovárať. Pri tejto kázni videl presne reakcie ľudí v kostole, ich postoje k tomu Tak je to vždy, keď sa rozprávame medzi sebou, vidíme, ako ľudia reagujú na nás, na naše slová, či sa im páčia, alebo s nami nesúhlasia.Prípadne nás odsudzujú a pod. Pri modlitbe je to však iné, rozprávame sa s Bohom, ale nevieme čo si myslí, či s nami súhlasí, či sa mu to páči. Niekedy sa môže zdať, že nás Boh nevníma. Vidíme Boha nejasne, ako spomína aj sv. Pavol. Až vo večnosti Ho už uvidíme priamo z tváre do tváre. Najväčším problémom, ktorý nás oddeľuje na zemi od Boha je práve dôsledok hriechu. Ak však hľadáme Božiu tvár, sme trpezliví a vytrvalí, tak čakáme, že sa k nám skloní. Záleží, na ná. Aký máme postoj pri hľadaní Božej tváre?