Svoje „áno“ musím potvrdiť aj zajtra.

Prinášame Vám svedectvo otca Rastislava Dluhého CSsR, ktorý hovoril o svojom detstve, o tom, že vyrastal v rodine 6 detí ako najstarší syn.  Musel sa starať o svojich súrodencov a preto žil vo vnútornej vzbure a dával si otázku „načo toľko detí?“ Zatiaľ čo jeho rovesníci sa mohli lyžovať, hrať futbal, behať po vonku, on sa musel starať o mladších súrodencov, lebo jeho mama bývala často chorá.  V puberte prežíval, ako každý mladý človek, problémy. Raz na jednej spovedi zažil. keď mu kňaz povedal, že Pán Boh ho má veľmi rád a má z neho radosť. Vtedy pocítil vnútorné horenie. Odvtedy sa začal zamýšľať „čo ak ma Pán Boh volá za farára?“. V tej dobe ho zrazu  veľmi zaujímali kázne v kostole. Napokon prišlo rozhodnutie, že pôjde za farára. Čo následovalo v  jeho rodine, ako to prijali? Aj o tomto rozpráva o. Dluhý. Keď bol vysvätený za kňaza, dali ho k bohoslovcom, ktorých mal na starosti a opisoval koľko starostí s tým mal.  Vtedy pochopil, že Pán ho vlastne pripravil na túto prácu v reholi práve tou rodinou, v ktorej vyrastal. Pán Boh ho zavolal a do cesty mu posielal ľudí, ktorí ho povzbudzovali, cez ktorých k nemu prehováral. Aj týmto svojím svedectvom chcel niekorým povedať, že dnes je ten čas zmeniť svoj život. Aj pre tých, ktorí sú už uvavení v službe, hovoril, že na veku v tomto prípade nezáleží. Boh má plán s každým z nás, aj s tými neochotnými. Viem, povedal, že svoje „áno“ budem musieť potvrdiť aj zajtra. Boh nám každému dá k tomu svoju milosť.