Na okraji púšte žilo veľmi krásne dievča. Menovala Sapientia. Také divné meno Sapientia. Medzi ženíchmi bol o ňu veľký záujem. Každý ženích, ktorý sa však dozvedel akú požiadavku má na svojho nastávajúceho táto dievčina, obul ľahkú športovú obuv a utekal. Sapientia chcela, aby jej budúci muž postavil na púšti dom. Z evanjelia a zo skúsenosti vieme, že na púšti sa dom postaviť nedá. Ale na okraji púšte žili traja bratia. Všetci ju chceli. Ten najstarší si povedal, že riešenie má. Nabil do zeme lešeňové trubky, ktoré zviazal ďalšími trubkami, cez to prehodil plachtu a povedal si, že keď sa pohne piesok, tak sa pohne aj dom a nevadí to. Lenže zabudol na púštne búrky. Prišla búrka a všetko mu rozmetala. Potom prišiel druhý brat, ktorý sa poučil a povedal si, že bude kopať, pretože pod pieskom musí byť pevné podložie, kde postaví betónový stĺp a na to dom. Keď kopal a kopla a kopal, raz vyhodil na kopu piesku, ktorý vykopal, lopatu. Masa piesku sa pohla a zasypala ho. Ostal tretí brat, najmladší. Povedal si, že bude tiež kopať. Kopal, vyliezol z jamy, odviezol piesok a tak stále dookola. Keď už bol hlboko a mal rozbite nástroje, začal hrabať rukami. Keď už mal ruky celé od krvi, vtedy sa to stalo. Narazil na vodu. Voda začala stúpať a keď mu vystúpila až po kolená, vraví si: „Svadba nebude, ale našiel som vodu.“ Sapientia, ktorá stála nad jamou povedala: Ale bude, našiel si viac ako si hľadal. Hľadal si zem pre jeden dom, ale našiel si prameň vody pre celé mesto.“ Tento príbeh na začiatku zamyslenia vyrozprával Max Kašparů. „Viete čo je Sapientia v preklade? Múdrosť,“ hovorí Max Kašparů. Potom sa zamýšľa, ktorý z tých bratov sme my? Staviame Potemkinovskú dedinu, alebo nás zasype v živote balast, alebo ideme na hlbinu? Pocitové kresťanstvo je možné, ale to je málo. Človek za kresťanstvo musí mať pot a mučeníci mali aj krv. Ísť na hlbinu, mať snahu dokázať niečo, nebyť spokojný s málom, to patrí k výbave byť náročný na seba. To patrí k výbave kresťana. Prečo ubúda kresťanov? Pozrite si video a dozviete sa.