
Ticho nám má stále čo povedať. Zvlášť v liturgii, kde sa nechceme len zapojiť, ale je tam priestor aj na stíšenie sa a počúvanie. Otec Martin Huk svoj príhovor prepája s príkladom narodenín, keď zvlášť okrúhle výročia majú svoj význam. To platí aj o storočnici zjavení vo Fatime, ktoré sme si pripomenuli minulý rok. Posolstvá z Fatimy však majú rovnaký význam dnes, pred piatimi rokmi a nezmení sa to ani o 20 rokov. Okrúhle výročie vo Fatime bola ponuka, aby sme zaregistrovali niečo dôležité, všimli si cestu, ktorá nás vedie v živote. „Niekedy sa o nás kňazoch hovorí, že si pri kázňach vyberáme témy, ktoré nikomu nič nehovoria. Porozpráva sa kadečo. Niekedy to je jednoduché odsúdiť a skritizovať. Iné je potom povedať vhodným spôsobom, aby sme si pomáhali. Aj my kňazi potrebujeme spätnú väzbu,“ hovorí páter Martin. Dodáva však, že každá kázeň ma myšlienku do života. Páter redemptorista ďalej dodáva, že to dôležité je božie slovo. Evanjelium, ktoré pred kázňou počujeme. Prepája to aj s Fatimou a ďalšími zázrakmi, ktoré ľudia často hľadajú. Podľa pátra Martina často hľadáme senzácie. Ale žiadne zjavenie, ani zázrak nám nepovedia nič nové, len upriamujú na božie slovo. Podľa neho nám Boh nechce cez zjavenia nič doplniť. Boh nám cez Ježiša povedal všetko čo chcel. „Čo ma oslovuje na Fatime je jednoduchosť a krása akou sa Boh prihovára, práve cez deti.“ dodáva otec Martin. Boh nám dáva svoje slovo aj vo Fatime, aby nás povzbudil, posilnil.